Aké je to mať psa…
V minulých dieloch sme si ukázali, aké strasti prináša výchova dvojčaťa. Chápem, že sa mnohým jeho výcvik môže zdať až príliš náročný a preto ponúkam alternatívu aj pre tých menej odvážnych. Zaobstarajte si psa!
Aj keď to bude znieť neuveriteľne, mať v rodine psa je skoro ešte väčšia sranda ako vlastniť dvojča. Je oveľa skladnejší, menej vrčí a dokonca občas aj poslúcha!
Pri písaní tohoto článku neboli zranené žiadne zvieratá a vo väčšine prípadov ani ich majitelia.
Ten môj sa volá Geri. Narodil sa 1.1.2007 a celý svet oslavuje jeho narodeniny spolu s ním. On to však veľmi nechápe a pred strašidelným bombardovaním sa vždy uteká skryť do svojho súkromného bunkra – do skrine.
Dodnes si pamätám naše prvé stretnutie. Pri pohľade na mňa vyzerá vystrašene, krehko a nevinne – čiže presne tie vlastnosti, ktoré ho vôbec nevystihujú. Nie je vôbec nevinný a ku krehkosti má asi tak blízko, ako nepriestrelné sklo.
S obrovskou vášňou a zanietením robí naozaj všetko.
Nikdy v živote ma nik neprivítal tak vrúcne ako on. Aj keď to je vlastne len a len dobre. Naozaj neviem ako by som sa tváril, keby ma niekto iný zdravil šialenými výskokmi, 280 stupňovými otočkami vo všetkých rovinách a navyše ma začal oblizovať. Geri však vie, že je jediný, kto si to môže dovoliť a presne preto to aj robí.
Je naozaj hravý a ja to občas zneužívam a rád mu hádžem neexistujúce loptičky. On za nimi s nadšením uteká a potom sa so zmäteným pohľadom vracia naspäť. Medzi jeho ďalšie obľúbené koníčky patria:
Spánok
Kúpanie (všimnite si to nadšenie)
Beh na krátke trate
Rybárčenie
Beh na dlhé trate
A keďže je to poľovné plemeno samozrejme poľovačka v lese:
(Fotografia bola kvôli svojmu násilnému charakteru a zachovaniu Geriho nevinného imagu odstránená.)
Áno, už od malého šteniatka bol veľmi aktívnym jazvečíkom. Je však aj veľmi spoločenský – dokonca má svoj vlastný účet na facebooku! Má rád ľudí a ľudia majú radi jeho. Často sa mu prihovárajú a naozaj úspešne dokážu ignorovať fakt, že som tam aj ja. Miestny farár dokonca zvykol viesť s Gerim niekoľkominútové filozofické rozhovory bez toho, aby obaja priznali moju prítomnosť.
Aj ten najpriemernejší deň dokáže premeniť na výnimočný a jeho neprestajné nadšenie je extrémne nákazlivé.
Obaja máme radi prechádzky, no občas sa naše úlohy vymenia. Chytí vodítko do zubov a tvári sa, že venčí a vedie on mňa. Vtedy sa samozrejme nesie oveľa vznešenejšie ako normálne. Je to jednoducho Geri a každý deň ma učí niečo nové. Každý deň ma učí byť tým, kým si o mne myslí, že som.
Fotografka: Dvojča
(Sunday, October 27, 2013)