Aké je to mať dvojča?
Nejeden o tom sníva. Mať dvojča. Vernú kópiu samého seba. Môcť vykrádať banky a nikdy nebyť odsúdený, pretože nie je možné jednoznačne identifikovať páchateľa. Učiť sa len na polovicu skúšok a na tú druhú posielať svoju dvojičku. Jazdiť na spoločný vodičák. Aj ja som na tom bol podobne a po dlhom váhaní som sa rozhodol, že si jedno dvojča naozaj zaobstarám.
Ak Vás zaujíma, ako často ho treba venčiť, čím ho kŕmiť a a kedy ho treba zaočkovať proti besnote, tak je tento článok práve pre Vás!
Ako to všetko začalo
Po sedemmesačnom nápravnovýchovnom pobyte v jednej nemenovanej väznici sme konečne zdrhli von. Podarilo sa nám to o dva mesiace skôr, ako je zvykom, čo sa dá považovať za úspech. Musím však povedať, že už od začiatku mi niečo nesedelo. Objednal som si dvojča, ale napriek tomu, že sme mali rovnaké účesy (čítaj žiadne) sa to moje dvojča nesprávalo celkom ako dvojča. Prvých pár dní som sa snažil popierať očividné, ale nakoniec som si musel priznať pravdu – moje dvojča je SESTRA!!!
Kariéra bankového lupiča tým pádom pre mňa končí skôr, ako vôbec stihla začať. Odmalička som jej to zvykol vyčítať. Ona mi na oplátku vyčítala, že keby som sa nenarodil, tak už dávno mohla mať psa.
Vybrané symptómy dvojičkovstva
Základnú aj strednú ste v tej istej triede. To je obrovský výhoda aj nevýhoda. Na jednu stranu som mohol kradnúť sestre poznámky, na druhú stranu som musel v škole poslúchať, pretože akákoľvek “neposlušnosť” sa hneď prevalila doma.
Nikdy nezabudnem na úvodné slová našej triednej pani učiteľky v prvom ročníku na strednej: “Vy ste tí dvaja čo nechceli byť spolu v triede, že?”
Dvojičky sú neustále porovnávané, najmä v škole. Aneb dvojča s lepšími známkami určuje štandardy. Takže to s horšími známkami (ja) má automaticky už od základky smolu, aj keď nosí skoro samé jednotky.
Hlavne starí rodičia si občas myslia, že nie ste len obyčajné dvojičky. Oni vás majú za dvojičky siamské! Ak niekam nejdete spolu, tak je to hneď podozrivé – a je jedno, či máte sedem, alebo dvadsaťdva rokov. A ak náhodou netušíte, kde sa práve Vaše dvojča nachádza, určite práve niekde berie drogy!
Dvojičkovské hádky a bitky vedia byť plné krvi a násilia, no už o pár sekúnd je všetko zabudnuté a atmosféra ani zďaleka nepripomína Vylodenie v Normandii, ale skôr Švajčiarsko.
Dvojičiek sa neustále zvyknú pýtať, kto je starší a o koľko. Správna odpoveď je, že moja sestra – o minútu. Už ako dieťa som to však bral optimisticky a s úsmevom tvrdil, že aspoň budem žiť o šesťdesiat sekúnd dlhšie.
Ak by som mal zhodnotiť všetky plusy a mínusy, tak mať dvojča je naozaj sranda a môžem Vám to jedine odporučiť. Nenechajte sa však zmiasť. Vlastním len dvojča a nie iných súrodencov, takže nemôžem porovnávať. Dvojča sa navyše nedá reklamovať!
Na záver pre lepší obraz ponúkam často kladené otázky:
Vedia si dvojičky čítať myšlienky?
Áno aj nie. Ja svojej sestre myšlienky prečítať viem, ale ona mne nie. To má za to, že vie hrať na klavíri, aj keď ja nie!
Tú jazvu na čele máš od sestry?
Áno. Ona síce tvrdí, že to bola nehoda, ale ja viem, že išlo o neúspešný atentát. Už som jej to však odpustil. Síce nemá tvar blesku, ale aj tak vďaka nej môžem predstierať, že som Harry Potter.
Ste jednovaječné dvojičky?
Častá otázka od tých, čo nedávali pozor na genetike. Nie. Jednovaječné dvojičky majú vždy to isté pohlavie, takže je jasné, že sme dvojičky dvojvaječné.
Keď ťa udrie klinec do ruky, bolí to aj tvoju sestru?
Nie. Pokiaľ to nespôsobila ona a nemám chuť jej to vrátiť.
—-
Ak sa Vám článok páčil, tak zdieľajte, lajkujte a šírte naprieč internetmi. Ak máte ďalšie otázky ohľadom dvojičkovstva, tak neváhajte a pýtajte sa v komentároch. Rád odpoviem. A možno aj moje dvojča…
(Sunday, June 9, 2013)
