Majú v Amerike Horalky?

Zmena práce

Robiť kočiša mi už od začiatku prišlo ako super práca, ale nakoniec som si priznal, že na to, aby som sa to naučil behom jedného-dvoch týždňov jednoducho nemám. Najvtipnejšie asi bolo, keď som sa pokúšal zastaviť vyplašeného koňa a ten si ma vodil hore dole a úplne ma ignoroval. Bolo to ako z nejakej kreslenej rozprávky. Môjho trénera kočišstva to tak pobavilo, že mal záchvat smiechu celú cestu naspäť. Podobných trapasov som mal viac a keďže svojou „šikovnosťou“ práce s koňmi nechcem nikoho ohrozovať na živote, spýtal som sa, či nemôžem radšej robiť niečo iné. Koňov mám však veľmi rád a tak som  pri nich zostal ako sprievodca.

Výmenný pobyt sladkostí

Jednému americkému kamošovi som dal ochutnať Milu a chutila mu! Na oplátku mi dal americkú arašidovú sladkosť, ktorá mu ju pripomínala. Plný očakávania americkej Mily som sa do nej pustil a v tom veci začali naberať nečakané obrátky – objavil som americkú Horalku!!  Okamžite som mu teda dal ochutnať aj „tú našu“  (povedal som mu, že sa volá Hiking-Girl) a zhodli sme sa na tom, že chutia skoro rovnako. Musím čo najskôr zistiť, ako sa volá, keďže z mojich skalných zásob ostala už len jedna núdzová Mila a ešte tu zopár mesiacov pobudnem. Chuťou úplne iné americké pop.tarts sú síce fajn, ale na môj vkus sú až príliš presladené. Na sladkosti som aj tak nikdy moc nebol.

Knižný raj

Vo Fairbankse som objavil raj na Zemi – antikvariát, v ktorom majú skoro všetky knižky za dva doláre!!!. Zatiaľ čo ostatní skúmali Liquer Store, ja som sa prehrabával knižkami. Tu sú moje prvé dva úlovky:

Pripomenulo mi to návštevu anglického Portsmouthu, kde som sa nevedel odtrhnúť od malých-veľkých obchodíkov s knižkami. Budem musieť preskúmať aj miestnu knižnicu v Healy, dedinke, v ktorej pracujem.

Dnes a zajtra mám opäť voľno a keďže je škaredo, dokončujem veci do školy v „spoločenskom“ prívese a periem. Zajtra však plánujem opäť vyraziť do Denali.