Štiavnickým ránom

Rozhovor autobusára a miestneho pekára na zatáčkach do pracovnej rutiny. Myseľ  balancujúcu medzi snom a realitou hľadí sladká stredoslovenčina a pred očami tancujú voňavé zemiakové bochníky.

Za oknami slnko zobúdzajúce sa do mäkka oblakov ustlaných pod horami. Konečne, po moravských lúkach, egejských vlnách a poľskej rovine, konečne hory.

Tri prebdené noci, štvoro meškajúcich vlakov a piata hodina ranná v novom meste. Mesačná batožina a hladná vyčerpanosť vyháňajú dušu z komfortných sfér. Nechce sa mi premáhať, ísť aj keď to nejde. STOP! Klapky na oči!

Strmá dlažba plynúca koridorom maľovaných domčekov až k Námestiu sv. trojice. Raňajková lavička, makový rožtek, ešte teplý, chvejúci sa na dlani a pocit, že aj tie šantiace sa vrabce čvirikajú „Vitaj – vitaj Doma“.

12.8.2014